Môj príbeh
Moje rána dnes
Ráno sa preberám z tuhého spánku. Cez žalúzie pomaly presvitá slnko. Posteľ je príjemná, teplá a ja som v nej zachumlaná až po nos. Spokojne sa ponaťahujem a usmejem sa. Spala som celú noc. Zdalo sa, akoby som len pred chvíľou zavrela oči a zrazu je ráno. Som svieža a oddýchnutá a po tom ako vstanem z postele sa s chuťou a energiou vrhnem do svojich každodenných úloh.
K tomuto spokojnému ránu ma však viedla cesta učenia sa a práce na sebe.
Moje rána kedysi
Pred istým časom moje rána vyzerali úplne inak. Moje rána boli ešte za tmy. Cez žalúzie prenikalo svetlo z pouličných lámp a ja som rozmýšľala či som spala. Podľa pocitu v mojom tele, asi nie. Od únavy som sa nevedela ani pohnúť. Srdce sa mi opäť rozbúšilo na plné obrátky a moja myseľ sa rozvírila ako víchor a prúd myšlienok som nedokázala zastaviť.
Bolo mi zle. Z postele som sa ledva pozviechala, hlava sa mi točila a do očí sa mi tisli slzy. Zas ďalšia noc bez spánku! Koľká v poradí?? Prečo sa mi toto deje? Čo som komu spravila, že mi nie je dopriaty spánok? Dokedy toto ešte vydržím? Slzy mi už tiekli potokom po lícach. Zvalila som sa na sedačku v obývačke a nechala priechod mojim emóciám. Koľko voľnopredajných liekov na spanie som už skúsila, u koľkého lekára či psychiatra som už bola, koľko liekov na predpis som dostala, koľko zaručených tipov a trikov na spánok som už vyskúšala a nič na svete mi nezaručilo, že zaspím. Som v tom úplne sama. Nikto ma nevie pochopiť. Za 8 rokov som nestretla jedinú osobu, ktorá by mala rovnaký problém ako ja. Som divná. Cítim zúfalstvo a beznádej, ak vôbec môže telo tak dlho obraté o spánok cítiť. Nespím bez zjavnej príčiny, nikto mi nevie odpovedať na moju otázku. Prečo nespím, čo sa so mnou deje. <br
Bod zlomu
Veci sa začali meniť, až keď som našla nový pohľad na nespavosť. Viete, že rýchle riešenie neexistuje? Je to pre to, lebo spánok je pasívny proces ako napríklad trávenie, či dýchanie. Čokoľvek, čo aktívne robíte, aby ste sa vyspali Vám preto nebude fungovať. Spánok sa nedá ovládať, nemôžeme si zmyslieť "a teraz zaspím". Na to je potrebné vytvoriť vhodné podmienky, najmä v našej mysli. Pochopenie, že môj STRACH z ďalšej prebdenej noci a následných možných komplikácii je to, čo mi bráni, aby som v pokoji zaspala, bol bod zlomu, ale stále som sa mala čo učiť. Po tom ako som nespavosť prekonala a zistila, že nie som jediná s daným problémom, že nespavosťou trpia ľudia po celom svete som našla vnútornú radosť a uspokojenie v pomáhaní týmto ľuďom. Ukázala som im nespavosť z inej stránky.
SK 
EN