Môj príbeh
Moje rána dnes
Ráno sa preberám z tuhého spánku. Cez žalúzie pomaly presvitá slnko. Posteľ je príjemná, teplá a ja som v nej zachumlaná až po nos. Spokojne sa ponaťahujem a usmejem sa. Spala som celú noc. Zdalo sa, akoby som len pred chvíľou zavrela oči a zrazu je ráno. Som svieža a oddýchnutá a po tom ako vstanem z postele sa s chuťou a energiou vrhnem do svojich každodenných úloh.
K tomuto spokojnému ránu ma však viedla cesta učenia sa a práce na sebe.
Moje rána kedysi
Pred istým časom moje rána vyzerali úplne inak. Moje rána boli ešte za tmy. Cez žalúzie prenikalo svetlo z pouličných lámp a ja som rozmýšľala či som spala. Podľa pocitu v mojom tele, asi nie. Od únavy som sa nevedela ani pohnúť. Srdce sa mi opäť rozbúšilo na plné obrátky a moja myseľ sa rozvírila ako víchor a prúd myšlienok som nedokázala zastaviť.
Bolo mi zle. Z postele som sa ledva pozviechala, hlava sa mi točila a do očí sa mi tisli slzy. Zas ďalšia noc bez spánku! Koľká v poradí?? Prečo sa mi toto deje? Čo som komu spravila, že mi nie je dopriaty spánok? Dokedy toto ešte vydržím? Slzy mi už tiekli potokom po lícach.
Zvalila som sa na sedačku v obývačke a nechala priechod mojim emóciám.
Koľko voľnopredajných liekov na spanie som už skúsila, u koľkého lekára či psychiatra som už bola, koľko liekov na predpis som dostala, koľko zaručených tipov a trikov na spánok som už vyskúšala a nič na svete mi nezaručilo, že zaspím.
Som v tom úplne sama. Nikto ma nevie pochopiť. Za 8 rokov som nestretla jedinú osobu, ktorá by mala rovnaký problém ako ja. Som divná. Cítim zúfalstvo a beznádej, ak vôbec môže telo tak dlho obraté o spánok cítiť. Nespím bez zjavnej príčiny, nikto mi nevie odpovedať na moju otázku. Prečo nespím, čo sa so mnou deje.
Moje rána kedysi
Some time ago, my mornings looked completely different. My mornings were still dark. The light from the street lamps came through the blinds and I wondered if I was asleep. According to the feeling in my body, probably not. I couldn't even move from exhaustion. My heart was racing again and my mind was spinning like a whirlwind and I couldn't stop the flow of thoughts.
Moje rána kedysi
Some time ago, my mornings looked completely different. My mornings were still dark. The light from the street lamps came through the blinds and I wondered if I was asleep. According to the feeling in my body, probably not. I couldn’t even move from exhaustion. My heart was racing again and my mind was spinning like a whirlwind and I couldn’t stop the flow of thoughts.
I was sick. I barely got out of bed, my head was spinning and tears were filling my eyes. Another night without sleep! How many in a row?? Why is this happening to me? What did I do to someone that I am not allowed to sleep? How long can I put up with this? Tears were already streaming down my cheeks.
I collapsed on the couch in the living room and let my emotions flow.
How many over-the-counter sleeping pills have I already tried, how many doctors and psychiatrists have I been to, how many prescription drugs have I received, how many guaranteed sleep tips and tricks have I already tried, and nothing in the world has guaranteed me to fall asleep.
I’m all alone in this. Nobody can understand me. In 8 years I have not met a single person who had the same problem as me. I’m weird. I feel despair and hopelessness, if at all a body deprived of sleep for so long can feel. I don’t sleep for no apparent reason, no one can answer my question. Why can’t I sleep, what’s wrong with me?
