Tento článok je pre tých, ktorí už majú základné poznatky o nespavosti a chcú prehĺbiť svoju cestu k uzdraveniu. Nedávno som mala konzultáciu, kde mi klient vravel, že “Spím síce dobre, ale stále sa bojím, že čo keď to príde opäť?”

Stalo sa vám niekedy, že ste celú noc nespali, a napriek tomu ste ráno mali pocit, že by ste mohli bežať maratón? Máte toľko energie, že by ste mohli konkurovať známemu zajačikovi Duracell!

Čím viac sa snažíme zaspať, tým viac naň myslíme, analyzujeme každú noc, každý detail našej rutiny a hľadáme „zázračný“ trik, tým viac sa váš mozog dostáva do stavu bdelosti. Spánok však potrebuje pravý opak – uvoľnenie, dôveru a absenciu snahy.

Svet spánku je plný paradoxov. Napríklad čím viac sa snažíme zaspať, tým viac nám spánok uniká, alebo čím viac sa snažíme upokojiť, tým viac sme nepokojnejší, alebo insomnia sama osebe je paradox – je to naučený strach z toho, že sa nevyspíme a jej riešenie je paradoxné tzn. nesnažiť sa zaspať.

Každý, kto trpí nespavosťou sa stretol s nepríjemnými myšlienkami a pocitmi, ktoré sa spájajú so strachom z nadchádzajúcej noci. Búšenie srdca, ťažoba na hrudníku, stiahnutý žalúdok, potenie a iné. Tento súbor myšlienok a pocitov, ktorých hlavná téma je spánok nazývame spánková úzkosť.

Práve som dokončila skupinový koučingový videohovor so svojimi študentmi a jedna téma, o ktorej sme diskutovali mi utkvela v mysli – prečo často zaspíme až pri východe slnka?

Najlepší spôsob ako naučiť našu nervovú sústavu, že byť v noci hore nie je hrozba je byť v pohode s tým, že sme bdelí! S naučenou nespavosťou, si mozog vytvoril strach z nočnej bdelosti.

A pravdepodobne sa to už stalo aj vám. Zvyčajne si tieto trhnutia nepamätáme, ale sú úplne bežnou súčasťou zaspávania. Iná situácia je, keď už nejaký čas máte problém so spánkom, máte strach a úzkosť, ste viacej vnímaví, zameriavate sa na samotný proces zaspávania, už-už je to konečne tu – zaspávate, a zrazu Bum! trhne vami a už je po spánku.

Našli ste sa vo víre neprespatých nocí a šialenom naháňaní spánku? Čím viac ste sa snažili zaspať, tým viac vám spánok unikal. Každá minúta sa zdala ako hodina a čím menej ste spali, tým silnejšie ste mali fyzické prejavy nespavosti. A centrom toho všetkého bol STRACH